Gilly8s Bones - Sběratelé kostí

Úvodní strana > Povídky

Všetko sa môže zmeniť...

Autor: Gréta Kašiarová a Monika Jarábeková
Pár: Brennanová a Booth + Hannah

 

* * *
Bolo jej fakt nanič. Celý ten prípad ju ovplyvnil a ona si konečne uvedomila, čo k nemu cíti. Lenže teraz bolo už neskoro. Keď jej povedal, že Hannah nie je len cena útechy a že ju skutočne miluje, nezdržala slzy. Ale potom spravila to, čo vždy. Uzavrela sa do seba. Bolo ťažké sa na neho pozerať. Akoby toho na ňu nebolo veľa. Ale nečakala, že o jej uplakanom vyznaní povie aj Hannah. Hannah sa jej začala vyhýbať. A keď jej povedala, že vie, čo sa stalo medzi ňou a Seeleym ostala zaskočená. Porozprávaly sa a všetko vyzeralo v poriadku. Ale po tomto bolo ťažké sa nie len pozerať naňho, ale teraz aj na jeho priateľku. Bolo pre ňu lepšie, keď ju nazývala menom. Nebrala Hannah ako konkurenciu. Veď to by mohla, len vtedy, keby si bola istá, že k nej Booth niečo cíti. A to si nebola. Vedela, že k nej niečo cítil. Ale to už je teraz asi preč. A ona nebola schopná povedať, či sa to ešte niekedy vráti. Nechápala, prečo keď si konečne uvedomila, že ho miluje on miloval inú ženu. Ale ak je šťastný s Hannah rešpektovala to. Chcela, aby som naozaj šťastný. Aj keby to nemalo byť práve s ňou.

To, čo si povedali v aute, nepovedala nikomu. Dokonca ani Angele. Hoci by sa s tým niekomu rada zdôverila. Ale bála sa Angeliných výčitiek, lebo ona jej stále hovorila, že Bootha miluje. Ale vždy, keď s tým začala ju odbila, že je to úplná hlúposť.

Cítila sa zvláštne, keď videla, ako ho Hannah objíma alebo bozkáva. Oslavovali jej narodeniny. Ona stála pri bare aj s Angelou a Cam. Boli to už dva mesiace a ju stále neprechádzal ten zvláštny pocit. Angela s Cam si vymieňali pohľady a občas sa pozreli na to, ako Hannah „visí“ na Boothovi. Potom sa zase pozreli na Bren. Ona ich „zrakovým signálom“ nechápala a tak to museli vzdať. Nikdy sa nevyznala v ľuďoch a ani v ich signáloch.

Sedela vo svojej kancelárií a sústredene ťukala do notebooku. Pravdepodobne písala novú knihu. Angela vošla dnu. To ona bola vždy tá, ktorá dávala veci do poriadku. Nevyzeralo to tak, že by Temperance zaregistrovala jej prítomnosť. Musela zakašlať, aby si ju konečne všimla. Keď jej došlo, že tam Angela stojí, rýchlo zatvorila notebook. Zľakla sa a potom, nechcela, aby si Angela náhodou prečítala jej príbeh. Možnože, to bolo preto, že ten príbeh bol o nej. A o Boothovi. Lenže v tomto príbehu neexistovala žiadna Hannah. Bola tam len ona a on.

„Angie, čo tu robíš?“ Angela sa zatvárila vážne. „To skôr ja by som sa mala opýtať teba, čo sa stalo?“ „Nerozumiem.“ „Čo sa stalo medzi tebou a Boothom?“ Naprázdno preglgla. „Čo...Čo tým myslíš?“ Zakoktala. „Veľmi dobre vieš.“ Pozrela sa na ňu, ale Temperance stále mlčala. „Poď sem,“ a ukázala na gauč. Temperance si po dlhšom zaváhaní sadla vedľa nej.

„Zlatko, ja viem, že sa niečo stalo. Ty to naozaj nevidíš?“ „Čo?“ „Ako sa správa Hannah.“ „Nerozumiem. Veď Hannah je rovnaká ako vždy.“ Angela sa zhlboka nadýchla. Už si zvykla, že jej musela veci dopodrobna vysvetľovať. Ale mala ju rada. Bola to jej najlepšia priateľka.
„Nie, nie je. Vždy, keď vojdeš do miestnosti, povesí sa na Bootha. Ty to naozaj nevidíš? Už aj Cam si to všimla.“ „Angie, ale ja stále nerozumiem.“ Nevšimla si to. Možnože, to bolo pre to, lebo sa väčšinou dívala len na neho. Hannah akoby ani nevnímala.

„Čo sa stalo medzi tebou a Boothom, že ti Hannah dáva najavo, že je len jej a nikoho iného?“
Zamyslela sa. Veď aj tak jej pôvodne chcela povedať, čo sa stalo. Ale teraz ju skôr zaujímalo, či je to tak, ako hovorí Angela, ako to, či jej má povedať pravdu. Zamyslela sa až tak, že na Angelu úplne zabudla. „Zlatko?“ luskla prstami, aby ju prebudila. „No tak dočkám sa odpovede?“ Stále nič.
„No tak. Chcem pravdu Temperance Brennanová a chcem ju hneď teraz.“ Musela jej to povedať. Milovala ho a potrebovala vedieť Angelin názor. Predsa len to bola jej najlepšia priateľka. Nabrala odvahu a začala s rozprávaním. Angela sa na ňu len dívala s otvorenými ústami...

**************

Páčilo sa mu to. To nemohol poprieť. Ale miestami mal pocit, že to Hannah preháňa. Stále ho rozmaznávala. Miloval ju. Teda aspoň si tým bol úplne istý. Bol. Už nie je. Po tom, čo mu jeho Kostička otvorila svoje srdce nepochyboval o tom, že Hannah miluje. Miloval Temperance. Kedysi. Veľmi, ale ona jeho vtedy nie. A teraz to bolo naopak. Ale časom sa ho zmocnili obavy. Často nad tým premýšľal a pýtal sa sám seba, či mal Sweets pravdu.
Či by bola možnosť, že ju ešte miluje. Pred dvomi mesiacmi by povedal, že určite nie. Ale čím častejšie nad tým premýšľal, tým sa mu to zdalo reálnejšie. Ale vždy, keď začal uvažovať o svojich citoch k Temp, prišla Hannah a začala zase s tým maznaním. Zo začiatku to bolo fajn, ale čím viac ho bozkávala, objímala a podobné veci (hlavne, keď to robila v Jeffersone. To už si všimol aj on.) začínalo mu to byť nepríjemné. Príliš to preháňala...

**************

„Ešte raz a od začiatku,“ postavila sa a prešla sa po jej kancelárii, „ty si mu fakt povedala, že ho miluješ?“ „Nie takto priamo.“ „A on ti povedal, že miluje Hannah a potom jej to, čo sa stalo medzi vami, povedal?“ Temperance len prikývla. Bola by radšej keby si to nechal len pre seba. Veď vždy tvrdil, že to, čo je medzi nimi je len ich. Tak prečo jej to povedal? Ona to povedala Angele, lebo on to povedal Hannah. Konečne si opäť sadla vedľa nej. „Pozri, nechcem ti dávať falošné nádeje, ale Hannah sa k nemu vôbec, ale vôbec nehodí. Vždy som tvrdila, že vy dvaja patríte k sebe.“ Temperance sa pousmiala, ale vedela, že ju chce jej najlepšia priateľka len potešiť. „Angela, pokiaľ je šťastný, nechcem mu to kaziť.“ „Áno, áno, iste“ prikývla, objala ju, rozlúčila sa a šla za Hodginsom a ich synčekom Jackom. Ostala sama. Ale samota jej nevadila. Nikdy. Aspoň mohla premýšľať. Zapla si počítač a zmazala celý ten príbeh. Aj tak bol príliš neuveriteľný a rozprávkový. Ale aj napriek jeho nekonečnej iracionalite sa jej to páčilo.
Byť s ním. Navždy. Zabolelo ju, keď musela stačiť tlačídko DELETE, ale inak to proste nešlo. Nebolo to reálne...

Počas nasledujúcich týždňov si začala Hannah všímať viac. Zo začiatku si isteže nevšimla nič. Až sa to stalo. Všetci boli dole a rozprávali sa o prípade. Bola tam aj Hannah, čo bolo divné, ale tomu nevenovala až takú pozornosť. Zbadala ho a vybrala sa za ním, aby mu ukázala röntgeny kostí. Nič neobvyklé. Lenže, keď Hannah videla, ako sa k nemu blíži, urobila pár rýchlych krokov a hodila sa mu okolo krku. A zvláštne sa na ňu pozrela. Jeho to zaskočilo. Angela a Cam si zase vymenili pohľady. Až teraz jej došlo, že Angela mala pravdu. Hannah jej jasne dávala najavo, že Booth je len a len jej a nikoho iného. Ale zachovali si chladnú hlavu a podišla k nim. Tvárila sa, akoby sa vlastne ani nič nestalo. „Booth, vidíš toto opotrebenie krčných stavcov?“ On len prikývol a Hannah mu stále visela na krku. „Naša obeť má vrodenú chybu a mohli by sme zistiť, kto to je, lebo toto opotrebenie muselo hrozne bolieť a bez lekárskej pomoci by to toľké roky nevydržala.“ Hannah sa ho medzi časom pustila a on si neodpustil: „Kosť, si fakt úžasná.“ Bol hrozne rád, pretože obeť nikomu nechýbala a nebola ani v databáze.
Aj ju to potešilo. Dlho ho nevidela takého šťastného. Jediný, kto radosť určite nemal bola Hannah. Nepamätala si kedy jej povedal, že je úžasná. Žiarlila na ňu. Nech robila čokoľvek vždy si ju prestal všímať, keď vošla do miestnosti ona. Temperance Brennanová. Myslela si, že by z nich mohli byť dobré priateľky. A to aj boly. Do kým sa nezaľúbila do jej priateľa. Booth jej klamal, keď jej povedal, že sa priznala, že ho milovala. Až teraz to zistila. Keď sa zadívala do jej očí. Vedela, že ho stále miluje, lenže sa to snaží skryť. Pretože mala Bootha rada a nechcela mu zničiť vzťah s ňou. A hoci ju mala stále rada, nebola ochotná sa ho za žiadnu cenu vzdať. Iba vtedy ,ak by jej povedal, že už ju nemiluje. A to sa zatiaľ nestalo a ona si želala, aby sa to ani nestalo...

******************

Pracovala. Tak, ako každý večer. A vôbec jej to nevadilo. Práca jej často pomáhala. V tom začula zaklopanie na dvere. Myslela si že je to nočný strážnik Micah, ktorý ju často chodil len tak pozrieť, aby nebola sama.

„Poďte ďalej, Micah,“ vôbec sa nepozrela, aby sa uistila, že je to naozaj nočný strážnik.
„To som len ja. Môžem na chvíľu?“ Vyľakala sa, keď začula jeho hlas. Ale na druhej strane sa mu veľmi potešila. „Iste Booth,“ dala papiere na kopu a pozrela sa na neho. Mal veľmi utrápené a smutné oči. Nikdy neverila rečiam, že oči sú zrkadlom duše. Ale keď sa pozrela, bol zlomený. Čítala mu to v očiach. „Čo potrebuješ?“ „Asi sa len porozprávať, ale ak nemáš čas chápem to.“ Usmiala sa. Na neho mala čas vždy a za akýchkoľvek okolností. „Ale isteže mám.“ Usmial sa a sadol si na gauč. Ona ho nasledovala. „No, potrebujem pomoc.“ Temperance nepovedala nič. „Vieš, týka sa to Hannah.“ „Možno by si mal ísť radšej za Sweetsom. Ja sa v takýchto veciach veľmi nevyznám.“ O nej sa baviť naozaj nechcela. A určite nie s ním. „Nemyslím si, že potrebujem radu nejakého decka. Potrebujem názor priateľky.“ „Dobre. Počúvam.“

„Pohádali sme sa. Hannah sa v poslednom čase správa čudne. A začala s tým, že by bolo dobré keby sme sa vzali a mali dieťa a takéto veci. Nikdy predtým to nechcela. Ja som jej povedal, že by som si ju aj vzal, ale na dieťa je ešte trochu priskoro. A proste sme sa nejako kvôli tomu pohádali.“ Zabolelo ju, keď povedal, že by si Hannah vzal. Mohla by povedať, nech sa s ňou rozíde, keď na neho tak tlačí alebo, že ich vzťah je v troskách a ona si ho chce udržať dieťaťom a svadbou.
Ale neurobila to. Položila svoju ruku na tú jeho a usmiala sa. „Pozri Booth, Hannah ťa očividne veľmi miluje, keď rozmýšľa o svadbe a dieťati.“ „Myslíš?“ Prikývla. Bolelo ju, keď mu musela trochu zaklamať. Vedela, prečo to Hannah robí. Ale za jeho oči, ktoré sa hneď rozžiarili, to stálo. Radostne ju objal. Teda vlastne ju objímal. Trvalo to aspoň minimálne 10 minút.

Kým on ju tam šťastne objímal, dívala sa na nich Hannah. A plakala. Po hádke ho sledovala. A teraz videla, ako sa objímajú. A obaja sa tvárili veľmi šťastne. Temperance si položila hlavu na jeho rameno, zavrela oči a usmiala sa. Užívala si to. Jeho blízkosť. A keď sa pozrela na neho, bolo to vzájomné. Otočila sa a odišla. Došlo jej, že ju nikdy takto dlho neobjímal. Bolo medzi nimi niečo neopísateľné. Až teraz to videla...

Ostal ešte chvíľu a potom sa pobral domov. V byte sa ešte svietilo a tak si pomyslel, že Hannah snáď ešte nespí. Chcel sa udobriť. „Hannah?“ Nič. Žiadna odpoveď. Len ticho. Prezrel celý byt. Hannah bola preč. Namiesto nej tam bol list. Sadol si a pomaly ho otvoril. Začal s čítaním...

********************

Namrzene vošiel dnu. Sedela za svojím stolom. „Máme prípad Temperance.“ Temperance. Tak jej nehovoril skoro nikdy. Zmraštila čelo. „Ako si ma to oslovil?“ „A nie je to jedno? Máme prípad tak poď.“ Urobila, čo chcel a išla si pozrieť pozostatky.
Potom ju zaviezol späť do Jeffersonu. Ale ona nevystúpila.
„Nejdeš?“ „Nie, pokiaľ mi nepovieš, čo sa stalo.“ „Nič,“ odvrkol, ale potom sa zadíval do jej naliehavých očí, „no dobre. Ale nie teraz. Potom sa porozprávame. Sľubujem.“ Prikývla a odišla pracovať.

Booth prišiel ,tak ako to sľúbil.
„Tak mi už konečne povieš ,čo sa stalo?“ Neodpovedal, len vybral z vrecka list od Hannah. List na rozlúčku. Temperance ho začala čítať. Neverila tomu.
Hannah písala, že si uvedomila, že on miluje Temperance. Nepripúšťa si to, ale je to tak a snáď raz na to príde a bude s ňou šťastný. Zdôraznila aj, že ho stále miluje, ale takto bude šťastnejší. S ňou. Žiadala ho, aby ju nehľadal.

Zdvihla zrak. Podala mu list a on si ho päť vložil do vrecka. „Už ju viac neuvidím.“
„Možno sa vráti.“ „Nie“ pokrútil hlavou, „už sa viac nevráti.“ Zadíval sa na ňu. Zatváril sa zvláštne. A potom urobil pár krokov dopredu a...a pobozkal ju. A tak skončili ich ústa na sebe. Chvíľu sa na seba dívali a keď chcela odlepiť svoje ústa od jeho, zavrel oči. Potom to urobila aj ona. Proste neodolala. Začali sa bozkávať. Po pár minútach prestal a odlepil svoje ústa od jej. Keby to bolo na nej, určite by v tom pokračovali...

„Prečo si ma pobozkal?“ „Chcel som vedieť, či mala Hannah pravdu.“ „A mala?“ Neodpovedal a vybral sa preč. Ona išla za ním. „Booth! Booth! Mala pravdu? A akú pravdu?“ Stále žiadna odpoveď, len jeho šibalský úsmev. Otočil sa a ona do neho skoro vrazila.
„Mala. Spokojná?“ „Nie. Lebo nerozumiem, čo tým myslíš.“ On sa zase len usmial. „Idem teraz na FBI a potom ti to vysvetlím.“ Otočil sa a odišiel. Ona tam len tak ostala prekvapene stáť.

Bol veľmi Hannah vďačný. Hoci bola Hannah úžasná, milá, vtipná, sexi a výborne si rozumela s jeho synom, bol rád, že je to už za ním. Stále ju miloval. Svojim spôsobom isteže. Tá láska, čo k nej cítil sa skôr zmenila na priateľskú lásku. Svoju Kosť miloval ako ženu. Jeho srdce vždy patrilo len jej...

********************

Čakala ho, ale neprišiel. Chcela vysvetlenie. Hoci ten bozk bolo to najkrajšie, čo sa mohlo stať. Zavrela oči. Snažila sa vrátiť do chvíle, keď ju pobozkal. Zrazu zacítila niečie ruky na svojej panve. Oči prudko otvorila, ale potom sa upokojila. Ten niekto bol Booth. Na jeho prekvapenie neurobila pár krokov, aby sa vymanila z jeho rúk. Chcela, ale jej telo nepočúvalo rozum. A aj ten z časti hovoril, že je to v poriadku, lebo už nechodí s Hannah. A vôňa jeho kolínskej ju dostávala do tranzu. On využil situáciu a jemne ju pobozkal na krk. Ostala prekvapená, ale ani sa nepohla. Nechcela. „Hannah mala pravdu v tom, že ťa milujem.“ Po tejto vete sa prudko otočila a pozrela sa na neho. Lenže stále boli od seba len pár centimetrov. „Čo?“ Rukou jej dal za ucho prameň vlasov, ktorý sa jej skĺzol po tvári. „Akosi, som si to neuvedomoval. Až teraz. Mali by sme si dať šancu. Teda, ak ma ešte stále miluješ.“ Ona sa usmiala a bez váhania ho pobozkala. Dlho sa tam len tak bozkávali...

Epilong: O rok neskôr

Nervózne sa prechádzal po chodbe nemocnice. Zdalo sa mu, že to všetko trvá strašne dlho. Cam prisľúbila, že o chvíľu tam budú všetci. A naozaj prišli. Angela k nemu hneď podišla a Cam s Hodginsom si sadli v čakárni. Sweets a Daisy boli na nejakom výlete. Nikto nevedel, kde presne. „Ako je na tom?“ „Ešte nič neviem Angie.“ O pár minút vyšiel von doktor. „Pán Booth?“ spýtal sa, lebo si nebol istý, ktorý z dvoch mužov to je. „Áno?“ Doktor sa usmial. „Je to chlapec. Blahoželám. Ale za mamičkou môžete ísť, až o chvíľu.“ Všetci ho šťastne objímali a gratulovali mu. Potom za ním prišla sestrička a odviedla ho za Temperance. Vyzerala unavene, ale veľmi šťastne. V náručí mala malý batôžtek, v ktorom bolo ich bábo. Sadol si vedľa nej a pozrel sa na ich syna. „Aké mu dáme meno?“ „Ešte neviem,“ usmiala sa, „čo tak Ryan?“ „Dobre. Vitaj Rayn Booth.“ povedal a pohladkal jeho malú ručičku...

 

* * *
K O N E C
* * *